Olympijská hymna stvorená pre víťazov

Autor: patrik albert | 27.7.2012 o 11:18 | (upravené 27.7.2012 o 12:43) Karma článku: 3,45 | Prečítané:  671x

Britská hudobná scéna od nepamäti určuje tempo, štýl a smerovanie hudby vo svete. Krajina, ktorá „vyprodukovala" najznámejšie kapely sveta ako sú The Beatles, The Rolling Stones, Oasis, Spice Girls a ďalšie, prišla s olympijskou hymnou, ktorá sa vymyká akémukoľvek momentálnemu masovému hudobnému trendu. Keď porovnáme hymny posledných piatich Olympiád pochopíme, že Londýnu naozaj nešlo o dosiahnutie vrcholu hudobných hitparád, ale o kvalitu a grandióznosť hudobného diela určeného pre neopakovateľnú udalosť. S hymnou od rockovej formácie Muse neprichádza žiadna tuctová diskotéková hitovka - práve naopak, tak známy, kvalitný britský rock!

Oficiálne logo olympijských hier London 2012Oficiálne logo olympijských hier London 2012

Od roku 1958 je oficiálnou olympijskou hymnou kantáta Spiridona Samarasa. Ak by ste si ju teraz mali aspoň „zahmkať", asi by sa to podarilo len málo komu z vás, ak vôbec niekomu. Ľudstvo sa neuspokojilo len s touto klasickou „inštrumentálkou". Prišlo s nápadom skomponovať pre každú Olympiádu samostatnú hymnu. Dôvod bol jasný - organizátori (jednotlivé krajiny) potrebovali spraviť so svojej Olympiády, tú najokázalejšiu a najpamätihodnejśiu udalosť minimálne daného desaťročia. Okrem toho každá Olympiáda potrebuje predovšetkým zarobiť a cesta k tomu je osloviť masu ľudí nielen cez športové výkony, ale aj postrannými marketingovými ťahmi. Jeden z nich je práve hudobný priemysel.

Každá z posledných novodobých olympijských hier mala svoju vlastnú hymnu. Spomínate si ešte na niektorú z nich?

Azda najznámejšia „olympijská" skladba je od svetoznámeho speváka skupiny Queen - Freddie Mercuryho s názvom „Barcelona". Ako inak, táto skladba bola vytvorená pre Olympijské hry 1992 konajúce sa práve v španielskej Barcelone. Nezapomenuteľný hudobný skvost nahral jeden z najvýraznejších a najtalentovanejších spevákov našej doby spolu so sopránovou opernou divou Montserrat Caballé už v roku 1987. Smrť speváka v roku 1991  však prekazila možnosť zaznenia tejto skladby na Olympijskych hrách v živom podaní. Toto hudobné dielo napriek tomu ostáva v pamäti ľudí ako jedna z najvýraznejších a určite hudobne najkvalitnejśích olympijských skladieb.

Možno si spomeniete aj na popovú skladbu „Reach" od kubánsko-americkej speváčky Glorie Estefan. Celý sound pesničky vnáša do žíl poslucháča chuť bojovať a veriť v splnenie jeho  snov. Písal sa rok 1996 a olympijské hry hostila americká Atlanta. Tieto hry sa do histórie a do povedomia ľudí zapísali hlavne s neslávnym teroristickým útokom. Mierové posolstvo hier sa poškvrnilo, no o to viac zneli potom hlasnejšie slová skladby „Reach" o snívaní a túžbe zvíťaziť nielen nad samým sebou, ale hlavne nad zlom číhajúcim všade na svete.

Mnohým utkvel v pamäti hlavne austrálsky olympijský boj o víťazstvá. Miléniove hry v Sydney boli magické čislovkou 2000, originálnym otváracím ceremoniálom, ktorí si mnohí pamatáme do dnes, no hlavne austrálskym pozitívnym feelingom, ktorý z týchto hier sálal do celého sveta. Rádia nám pripomenínali túto udalosť dennodenne skladbou „Absolutely everybody" v podaní vtedy mladej austrálskej speváčky Vannesi Amorosi. Popová dynamická skladba dostala do varu väčšinového poslucháča. Splnila svoj účel a stala sa hitom nielen u protinožcov, ale i v Európe a Ázií.  Po skončení hier boli tie vyhlásené za najlepšie zorganizované hry v novodobej histórií.

Letné olympijské hry v Aténach mali ako hymnu nie veľmi výraznú skladbu „Universal prayer" v podaní talianskeho speváka Tiziana Ferra a britskej speváčky Jamelie. Jednoduchá popová pesnička stredného tempa nespravila v hitparádach žiadny veľký boom, no v porovnaní so skladbami z posledných Olympijských hier v Pekingu zožala aspoň aký-taký úspech. Za akúsi hymnu pekingských hier môžeme považovať pomalú emotívnu dvojjazyčnú popovú skladbu „You and me", naspievanú britskou speváčkou Sarah Brigthman spolu s čínskym spevákom Liu Huanom. Táto pieseň nebola hraná ani v európskych rádiách, ktoré sú väčšinou liberálnejšie voči exotickejším projektom.

A prichádza Londýn 2012 s pravou britskou rockovou príchuťou v olympijskej hymne pod názvom „Survival", ktorú skomponovala britská alternatívna rocková kapela Muse. Skupina známa skôr z alternatívnej scény, s typickým hlasom frontmana Matthew Bellamyna, priniesla naozaj nabitú skladbu, z ktorej doslova kričí chuť a odhodlanie zvíťaziť. Londýn prináša hymnu, ktorou dáva jasne na javo, že kašle na momentálne hudobné trendy a radšej sa poberie cestou kvality a dobrého mena.  Nechce ísť cestou tuctového soundu a kopírovania rýchlo kvasených tanečných hitov, preto prinášajú skladbu, ktorou v žiadnou prípade nepoškodili svoju medzinárodne uznávanú hudobnú značku „Made in UK". V skladbe sa spieva „Áno, chcem vyhrať!", a aj keď sa Olympiáda začína až dnes, oni si môžu s kľudným svedomím povedať, že už vyhrali - minimálne so silnou, emotívnou, dynamickou a hlavne kvalitnou hymnou.

(V oficiálnom videoklipe k songu "Survival" je v 0:46 sekunde náš olympionik Michal Martikán!)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?