reklama

Tajomstvá denníka odhalené

Dvoj týždňovou návštevou sa mi splnil akýsi väčší sen. Nie žiadna Kate Moss sa ku mne nenasťahovala na dva týždne, naopak ja som sa nasťahoval na takmer dva týždne na Prievozskú ulicu. Zaujal som pozíciu stážistu, čakal som a asi takto to dopadlo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

To prvé októbrové pondelkové ráno, presne v dohodnutý čas som sa dostavil na vrátnicu Ringieru. Požiadal som týpka – pána recepčného, aby mi zavolal osobu, za ktorou som prišiel a on mi ju zavolal - slečnu, ktorú som už poznal z pohovoru absolvovaného týždeň predtým. Jej výraz sa veľmi nezmenil. Stále pôsobila trochu prísnejšie, no zároveň milo. Vyzerala pritom aj ako starostlivá ženská, ktorej úlohou je zabezpečiť hladký priebeh celého môjho wellnes pobytu pre dušu vo vydavateľstve. Azda som si myslel v tej chvíli, že to sú posledné minúty, ktoré so mnou strávi, no mýlil som sa. Ona si totižto týždeň pred tým vyberala ľudí do svojho projektu. Do svojej triedy, tej triedy, ktorá bude plná „jej“ ksichtov. Ona ich vyselektovala z davu, ona sa na nich bude tiež pozerať celé dva týždne. Táto osoba, volajme ju už Slečna personalistka, lebo to ona aj je, si nás zobrala pod ochranné krídlo a stala sa akousi našou pani učiteľkou. Dobrou pani učiteľkou, ktorá svoju úlohu hostiteľky zvládla na výbornú.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Po vstupe do mojej provizórnej triedy na mňa „čumelo“ pár dievčenských tvárí. Jedna krajšia ako druhá, ale zas všetky by som na Miss asi neposielal to je tiež pravda. Neviem prečo, ale snáď prirodzene, začal som rozmýšľať v tej chvíli nad tým, či budú ešte nejaký chlapci okrem mojej osoby v tejto umelo vyrobenej skupinke. Časom prichádzali ďalší a ďalší kolegovia. Samozrejme baby. A keď sa aj posledná stolička zaplnila ženským zadkom, vtedy som pochopil, že preťahovanie lanom v tomto kolektíve medzi pohlaviami asi nebude možné. Respektíve, ak by sa aj uskutočnilo, trvalo by extrémne krátko a malo by pre mňa deštruktívny charakter. Napadlo mi, že možno keby sa preťahovalo lonom, tá súťaž by vyzerala úplne inak. Určite s oveľa väčším úspechom pre moju osobu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zo začiatku nebolo ľahké sústrediť sa na prednášky redaktorov. Pri každej mojej otázke smerujúcej prednášajúcemu sa na mňa tie ženy pozerali! Vedel som, že ma berú z určitou rezervou, pretože nie som ich sokyňou, ale aj tak som cítil ich ostro nastavené pozorovacie orgány pri mojich nahlas vyslovených otázkach. Sledovali ma, počúvali, čuchali ba niektoré aj hmatali. Nečudo, že som si po krátkom čase už svoju pohlavnú jedinečnosť v tíme užíval. Stala sa z nás celkom fajn partia, ja – manager misskovskej agentúry a moje veľmi šikovné a šarmantné finalistky.

.

Redaktori, grafici, odborníčky na marketing, títo všetci sa pri nás striedali z hodiny na hodinu, počas prvých piatich dní, aby nám porozprávali čo to z kuchyne najčítanejšieho denníka na Slovensku. Našim otázkam sa nemohli, ale hlavne nevedeli vyhnúť. Žiadne tajomstvo neostalo neodokryté. No keďže som podpísal zmluvu o mlčanlivosti nebolo by vhodné tu tie tajomstvá rozvádzať. Sú to obrovské tajomstvá, ktoré by koncern Ringieru určite položili na kolená. A tak, keď sa ma aj rozhodnete niekde na ulici odchytiť a uniesť, potom zviazať a týrať, aj tak vám nič neprezradím. Musíte sa budúci rok dostať na stáž vy sami a tam sa možno dozviete všetko to, čo sme sa dozvedeli my. Ale aj to len možno.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Druhý týždeň stáže nás všetkých stážistov rozhodili po rôznych rubrikách denníka. Tím „Ja a moje missky“ nanešťastie skončil. Prominenti, Bratislava, Servis, Šport, Online ale i Nedeľník. Redaktori z týchto oddelení si nás doslova rozobrali a posadili do ich vyhradených pár metrov štvorcových v redakcii. Bolo to o to zaujímavejšie, že sme sa na výrobe týchto rubrík mohli konečne podieľať aj my. Ja som sa dostal do rubriky Prominenti, ktorá je zo všetkých rubrík najbulvárnejšia a najviac zahalená rúškom tajomstva. Celé moje pôsobenie v Prominentoch tak aj vyzeralo. Priveľké tajomstvá okolo výroby titulky nasledujúceho čísla im nedovoľovali príliš ma zahrnúť do prípravy. Pochopiteľne som však mojimi celkom dobrými pozorovacími schopnosti zistil, o čom asi bude titulka na druhý deň. Pochopiteľne, ale aj tak som o tom nikomu nehovoril. Nie, pretože som sa cítil ako súčasť tímu, ktorý pracuje spolu, aj keď ja som pracoval na niečom inom. A na čom som vlastne pracoval? Nie na osemstránkovej prílohe o psoch, táto čestná úloha pripadla mojim dvom kolegyniam v inej rubrike. Oni síce dúfali, že dostanú za úlohu spraviť druhú časť Obľúbené milostné polohy nás ľudí, no žiaľ nakoniec im ostal svet psov. A dokonca ani nie polohy psov, ale iba ich rozdelenie. Takže nuda.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na rozdiel od nich, mne sa podarilo napísať pár krátkych správ so sveta showbizu, ktoré boli nakoniec na druhý deň aj uverejnené v denníku. Poviete si, žiadna sláva. Možno nie, ale každý musí niekde začať. A začínať v denníku s takým menom nie je na zahodenie, hlavne ak si vašich 6 viet prečíta vyše milión obyvateľov v tejto zbulvarizovanej krajine.

Ďalší deň som dostal príležitosť pracovať v internetovej forme Nového Času, v oddelení s poetickým názvom Online. Stolička v Online mi patrila niekoľko hodín a môj pracovný deň vyzeral úplne inak ako deň predtým. Prekladal som články s českej internetovej stránky a tiež som spracovával poštu od čitateľov, ktorý sa rozhodli zaslaním fotografií našich veľhôr, zapojiť do projektu o záchrane Vysokých Tatier. Tatry nemám ani zďaleka obchodené a tak niektoré fotky mi vyrážali dych. Uvedomil som si pri nich sklamanie a určitý spravodlivý hnev. Ľudia majúci tú moc rozhodovať nad osudom Tatier, sa možno ani nenarodili z chrbtovou kosťou, keďže podpisujú zhubné povolenia na výstavbu obrovských stavebných komplexov na najkrajších miestach slovenského prírodného mega skvostu.

Áno, aj takéto činnosti v rubrike Online, aj keď ich výsledkom nakoniec nebol žiadny článok z mojej hlavy, ma bavili a cítil som sa dôležitý a potrebný v tíme ľudí pracujúcich na najrýchlejšej forme odovzdávania informácií. Samozrejme na internete je šírenie informácií, správ najbleskovejšie. Každá udalosť vo svete sa za malý okamih odzrkadlí v podobe krátkej správy priamo na spravodajských stránkach celej planéty. A práve v tom je asi najväčší rozdiel medzi papierovou a internetovou formou denníka. Tu ešte musím spomenúť lásku, ba u niektorých ľudí až úchylku k pachu čerstvého novinového papiera. Ten dámy a páni asi internet nikdy nenahradí. I keď skúšali ste už voňať počítač?

Tie dva týždne duševného pohladenia so strany denníka samozrejme prešli rýchlo. Moje prvé ozajstné stretnutie s prvotriednymi novinami sa stali nejako aj mojim odrazovým mostíkom do kariérneho života. Už asi viem, čomu sa chcem venovať. Vyskúšal som si niečo, čo v amatérskych podmienkach vyzerá predsa len o čosi odlišnejšie. Žurnalistika a špeciálne žurnalistika bulváru má svoje čaro a mňa uspokojila celkom hravo. Hádam to uspokojenie a nadšenie, ktoré teraz v sebe mám, mi prinesie raz želanú stabilnú stolička redaktora v niektorej pekne zariadenej redakcii. A keby predsa len nie, tak sa stanem farmárom a budem písať o klíčkoch, semenách a pridám k tomu možno aj nejaké chemické postreky.

patrik albert

patrik albert

Bloger 
  • Počet článkov:  13
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Človek, ktorého tiež štvú, ale i tešia niektoré udalosti odohrávajúce sa v spoločnosti. Ktorý, roky sleduje dianie okolo seba, hudbu, bulvár a ostatné pre neho zaujímavé oblasti. Rád a často cestuje. No a nakoniec ten, čo si len tak niečo napíše, hodí to sem a bude rád ak si vypočuje nejaký názor na svoje myšlienky. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu