reklama

Nacionalizmus tretieho tisícročia

Udalosti posledných dní ma stále viac presviedčajú o tom, že článok, ktorý som napísal pred pol rokom, v čase keď ma nahnevali vyjadrenia niektorých mojich spolužiakov, sa teraz stáva aktuálnym pre celé Slovensko, pre nás všetkých. Incident na futbalovom zápase, následne budapeštiansky chalan, ktorý zapálil slovenskú vlajku, nekontrolovateľne spustené demonštrácie vybraných 4000 exotov a nacistické vyhlásenia z oboch brehov Dunaja. Chalan sa síce po pár dňoch ospravedlnil, ale kto to ospravedlnenie zaregistroval? Alebo kto si po zahliadnutí ospravedlnenia v televízii povedal: „No dobre, tak bol ožratý a konal v národno buditeľskom impulze. Nechajme to tak.“ Asi nikto. Jednoducho teraz pred začatím zimy v  stále ešte bez snehovom období sa predsa len spustila lavína, ktorá sa nemala spustiť, pretože prináša chlad a hrozbu pokrývajúcu územie vyše pätnástich miliónov ľudí. Dvoch národov, ktorý dnes nestíhajú ani sledovať akú neskutočnú rýchlosť a silu lavína naberá. A aj keď by ju mnohí z nás ihneď zastavili, nedá sa to. Žiaľ, malé pády studeného snehu na tieto dva národy za posledné roky aj so strany politikov, sa teraz zlepili a činia obrovské škody hlavne v myslení ľudu. Tak ako

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Existuje v súčasnosti ešte nacizmus a nacionalizmus? Už to nie je otázka, vidíme sami, že áno. Aký je prístup Európskej únie k problematike rasovej a národnostnej neznášanlivosti? Tieto otázky sú aj dnes veľmi aktuálne a aj moja nedávna skúsenosť ma presvedčila, že aj dnes, v roku 2008, sú medzi nami ľuďmi jedinci, ktorý sa na ostatné rasy alebo národnosti pozerajú z predsudkami. Vieme, aké následky mala v uplynulom storočí rasová nenávisť. Hovorí sa, že história sa opakuje. Ak nechceme, aby sa aj v tomto prípade zopakovala, musíme dbať na osvetu a prevenciu. Musíme zmeniť pohľad na svet a prehodnotiť svoje názory. Samozrejme ak nie sú v súlade so spoločnosťou a ľudskými právami.Aby sme mohli hovoriť o nacizme ako takom, a aby sme mohli samotný pojem NACIZMUS priblížiť, potrebujeme vedieť niečo o ČLOVEKU. Táto doba, ktorú teraz žijeme, je charakteristická niekoľkými pojmami v spojitosti s človekom. Rovnoprávnosť, tolerancia, demokracia... Život spoločnosti dospel k takému štádiu, že každá ľudská bytosť, ktorá sa na tejto Zemi narodí je automaticky chránená. Je chránená ľudskými právami, ktoré jej ako členovi vyvinutej spoločnosti prináležia a to bez akejkoľvek výnimky. Nemôže nikto len tak siahnuť na život ďalšieho človeka, alebo ho nejako v živote obmedzovať,  pretože je chránený spoločnosťou – tou spoločnosťou, ktorá určila právo človeka na život bez ohľadu na rasu, národnosť, náboženské zmýšľanie, sexuálnu orientáciu a pod. ...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V roku 2004 vstúpila Slovenská republika do spoločenstva národov s rovnakými cieľmi. Táto organizácia sa nazýva Európska únia. Mnohí doteraz nevedia o čom Európska únia vlastne je. Zabúda sa hlavne na to najdôležitejšie – spolunažívanie národov. Európska únia sa skladá z 28 štátov a z väčšieho počtu národov.

->>> Národ je spoločenstvo nelíšiace sa od ostatných markantnými telesnými črtami (aj keď je rasovo určené), ale predovšetkým špecifickou kultúrou a spôsobom života. Je to skupina ľudí, ktorá sa vytvorila historicky a k jej dôležitým znakom patrí spoločná reč, vedomie príslušnosti k národu, pospolitosť územia, prípadne vlastná štátnosť. Myšlienka existencie národov je relatívne mladá, objavila sa až v 19.storočí. Pojem národnosť sa zvykne používať v troch významoch: ako synonymum pojmu národ, na označenie spoločenstva, ktoré sa v národ ešte nesformovalo a na označenie národnej menšiny. Spolunažívanie takýchto menšín je charakteristické pre život v Európskom spoločenstve. Tento fenomén môžeme nazvať aj multikulturalizmus. Je to vlastne existencia rôznych kultúr vedľa seba, obvykle v jednom štáte. Môže však ísť aj o navzájom izolované skupiny (napr. v Juhoafrickej republike). (rasizmus.sk)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Je veľmi zarážajúce až smutné, keď počujem mladých ľudí hovoriť názory, ktoré jednoznačne v ich mysli podsúvajú jeden národ pod druhý. Mladí ľudia, ktorí sú základom pre gro budúcej spoločnosti, si vôbec neuvedomujú akú majú v sebe moc. Moc zmeniť zmýšľanie spoločnosti. Tým, že budujú okolo seba tú neznášanlivosť, ba v niektorých prípadoch až nenávisť k iným národom, rozsievajú navôkol seba zárodok nebezpečenstva v podobe návratu do minulosti. Do tej minulosti, ktorá priniesla so sebou milióny mŕtvych židov a rómov v koncentračných táboroch. Myslíte si, že je to nemožné. Nie, nie je. Je potrebné si uvedomiť silu jednotlivca, ktorý má svoj, dajme tomu nesprávny alebo omylný názor. Ak je ten jednotlivec silná osobnosť, ale ani veľmi nemusí, svojim názorom dokáže nakaziť ostatným slabších resp. ľahšie ovplyvniteľných jedincov. Fenomén, ktorý sa snažím opísať, nie je zas až tak veľkou neznámou. Vieme, že dnes existujú skupiny ľudí, ktorí sa otvorene hlásia k národnostnej a rasovej neznášanlivosti. Nazývajú sa neonacisti. Áno, je demokracia a človek môže vyjadriť svoj názor ako chce, ale nie na úkor zosmiešnenia alebo poníženia druhého človeka. Proti tomuto sú zamerané ľudské práva.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Trochu odlišný pohľad na túto otázku je cez oči emigranta. Aké to je utekať z krajiny, v ktorej ste sa narodili? Utekať, pretože vás, ale i vašu rodinu prenasledujú, lebo máte iné náboženstvo ako väčšina? Aké to je odísť, pretože nedokážete v chudobnej krajine uživiť svoje hladujúce deti? A aké to je emigrovať, pretože hroziaci vojnový konflikt by ohrozil váš život? Takýto človek, ktorý nájde pokoj a podmienky na spokojný život v miery, práve v krajine ako je i Slovensko, je často krát terčom rasového alebo nacistického útoku. Útoku, ktorý sa mu dožičí priamo na slovenských uliciach... Fyzické ale i psychické útoky sú dnes bežné. A to nie len na emigrantov, ale čo je viac zarážajúce (ak sa tu dá vôbec nejaký rebríček zarážajúctva postaviť), aj na obyvateľov štátu, ktorí sa tu narodili, ktorým tu žili prarodičia a ktorí tu odžili dlhé roky. Jediná diagnóza útoku – iná národnosť. INAKOSŤ. Pri týchto vetách by si mal človek, ktorý sa narodil v krajine, ako je i Slovenská republika a prechováva akékoľvek nacionalistické zmýšľanie, uvedomiť, že myslieť ako nacista je tak trápne a nezodpovedné, že hanba, ktorú cítime za nich je viac ako prípustná. Z krajiny, v ktorej sa narodil nemusel utekať a nemusel obhajovať svoje kvality a svoju „normalitu“ ako  ľudia onálepkovaný nápisom iná rasa, iná národnosť.  

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Je veľmi zarážajúce, že nacionalistické myšlienky je aj dnes v treťom tisícročí počuť dokonca aj v politických sférach. Vo vláde sedí strana, ktorej volebný program je založený na nacistickom zmýšľaní, na snahe odstrániť jeden menšinový národ z územia SR. Takéto nacistické názory sa prenášajú aj na bežné obyvateľstvo. Na to obyvateľstvo, ktoré bez ohľadu akýchkoľvek faktov uverí vymysleným politickým rečiam. Nie je ťažké si spomenúť na minulé storočie, ktoré bolo charakteristické taktiež dvoma svetovými vojnami. Ich dôvodom sa stala aj myšlienka nadradenosti jedného národa nad ostatnými. Jedným slovom nacionalizmus. [Nacionalizmus je politická ideológia, ktorá stavia záujmy jedného národa či národnostnej skupiny nad záujmy druhých a nad všetky ostatné väzby, či už ide o rodinu, priateľov, pohlavie alebo ľudstvo. Tento politický smer nadradzuje jeden národ nad druhý a zvyčajne vedie k nedôvere až k nepriateľstvu voči iným národom. Nacionalizmus rozlišuje ľudí podľa hranice, ktorá často nemá čo do činenia s ľuďmi, ktorí žijú v danom regióne, ktorý bol rozdelený kráľom alebo inou autoritou nakreslením čiary na mape.] (www.rasizmus.sk)

 A presne túto vetu si mnohí ľudia i dnes vôbec neuvedomujú. A vďaka ich nacionalistickému zmýšľaniu ich bez pochybností môžeme nazvať - nacionalisti. Pre mňa osobne - NIKDY nepochopení ľudia. Pojmom budúcnosti je INTERNACIONALIZMUS. Je to vízia sveta, kde sú ľudský život, ľudské práva a dôstojnosť chápané ako dôležitejšie než národnosť. Internacionalizmus znamená odmietnutie existencie akýchkoľvek rozdielov medzi príslušníkmi ľudského rodu všetkých národností. Vieme si to predstaviť? Vieme tak reálne žiť? My „normálny“ určite áno. Dovolil by som si napísať normálny aj bez úvodzoviek, ale aby sa tí ostatní necítili príliš odrovnaný, tak som sa obetoval a označil touto nálepkou. A nakoniec niečo na zamyslenie. Nie je ťažké v žiť sa do role menšinového človeka. Nie je ťažké predstaviť si: Narodil som sa v jednom malom štáte v Strednej Európe. Bývam v menšom meste, ktoré je neďaleko hraníc. Moja celá rodina, ale i moji predkovia tu žijú odnepamäti. Nie, nikto s rodiny sa sem neprisťahoval pred 10 rokmi, ba ani pred 100 rokmi ... jednoducho tu v tomto regióne žijú odjakživa. On, jeho rodina, jeho známi, ale aj neznámi ľudia. Prečo? Jednoducho preto, lebo Európa je veľmi starý kontinent a nemá v histórii nijaký rok objavenia, nijaký rok kolonizácie. Zvlášť podstatná je charakteristika Strednej Európy. Stredná Európa je územie, ktoré nemá žiadnu prírodnú prekážku ako je napríklad more. To dáva predpoklad, že na malom území nájdete ľudí rozprávajúcich rôznymi jazykmi a žijúcimi inou kultúrou. Umelo vytvorené hranice dávajú domnienku a vlastne je to aj fakt, že v mnohých štátoch žije niekoľko desiatok národností. Ak si niekto myslí, že tieto národnosti chcú ovládnuť danú krajinu (dôležitý fakt – svoju RODNÚ krajinu) tak je na veľkom omyle. Hovoriť o nejakom ovládnutí v prípade Strednej Európy je v dnešnej dobe zbytočné a neopodstatnené. Život v dnešných časoch už nie je o dobíjaní území iných štátov, nie je o násilnom vyvlečení národov, a nie je o prenasledovaní suseda za jeho inú farbu pleti. Aspoň by nemal byť. Vstupom do Európskej únie sme povedali JASNE a ZROZUMITEĽNE ako chceme žiť – a to sa netýka len ekonomickej sféry života, ale aj sociálnej a spoločenskej. A preto tolerancia a vzájomný rešpekt sú pre všetky národy iba pozitívom a nie negatívom. Mali by sme vedieť, že násilie rodí násilie a nenávisť ešte väčšiu nenávisť. A preto nepýtajme sa kto si? Ale Čo sa môžem od teba naučiť? Ako mi môžeš pomôcť, alebo ako ja ti môžem pomôcť. Prečo? Lebo je rok 2008  a multikulturálne spoločenstvo akým Európska únia je, je našim domovom.  

patrik albert

patrik albert

Bloger 
  • Počet článkov:  13
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Človek, ktorého tiež štvú, ale i tešia niektoré udalosti odohrávajúce sa v spoločnosti. Ktorý, roky sleduje dianie okolo seba, hudbu, bulvár a ostatné pre neho zaujímavé oblasti. Rád a často cestuje. No a nakoniec ten, čo si len tak niečo napíše, hodí to sem a bude rád ak si vypočuje nejaký názor na svoje myšlienky. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu